Elektrobicykle už prestávajú byť raritou, stretávame ich stále častejšie v mestách aj na výletoch po krajine, naposledy som o tom písal v článku z výletu na hrad Landštejn a rozhľadňu U Jakuba v Českej Kanade. Naozaj strmé cesty a k tomu výstup na vysokú vežu zvládne s ľahkosťou aj menej trénovaný cyklista, ak mu pomáha elektromotor.
Moja prvá skúsenosť s pomocným motorom bola na elektrobicykli mestského typu. Teda menšie kolesá, nižšia stavba rámu a veľmi obratné. A s košíkom na nákupy 😉 Z požičovne sme prišli zvlnenou krajinou do mesta, kde rovinku nájsť bolo veľkým problémom, ale užili sme si prehliadku mesta a zvládali sme strmé ulice často po dláždení bez námahy. Už vtedy som pochopil, že mestské elektrobicykle sú vhodné pre dochádzanie do práce alebo za nákupmi aj v bežnom oblečení, pretože sa nezašpinia a majiteľ elektrobicykla sa nezapotí. Navyše v úzkych alebo preplnených uličkách sa ľahšie prepletie a v mnohých mestách sa na bicykli môže aj do pešej zóny alebo do jednosmeriek aj z opačnej strany.
Elektrobicykel nie je skúter, stále vyžaduje aktivitu človeka. Pomocný elektromotor a akumulátor len pomáha človeku prídavnou silou. Ak na elektrobicykli nešliapete, tak nejdete. Navyše je maximálna rýchlosť s asistenciou elektromotora obmedzená na 25 km/h, takže ak chcete ísť rýchlejšie, musíte si šliapnuť sám 😉 To vlastne znamená, že vás elektromotor neobmedzuje, len vám pomáha.
Terénne elektrobicykle ma zaujímajú najviac. Rád sa vozím lesnými cestami, poľňačkami a využívam pre svoje cykloturistické výlety aj cesty tretej triedy. Tie často vedú náročným terénom a po prekonanej operácii chrbtice už nemám toľko sily a vytrvalosti, ako kedysi. Preto pokukujem po elektrobicykli. Zvládal by som výlety po krajine aj keď mi môj zdravotný stav stavia do cesty prekážky. Takýto bicykel sa v podstate nelíši od klasického bicykla, len má prídavný motor buď v náboji kolesa, najčastejšie zadného, alebo centrálny motor v mieste pedálov. No a samozrejme batériu. Tá môže byť umiestnená v ráme za sedlovou trubkou alebo na nosiči nad zadným kolesom alebo dokonca na mieste, kde bežné býva bidon na vodu.
Možno prehodnotím druh bicykla. Najmä keď vidím v Rakúsku, koľko dôchodcov tam jazdí na výlety a používajú trekové elektrobicykle. Jazdia sa na málo frekventovaných cestách rakúskeho vidieka a sem tam prídu aj k nejakému hradu. A s úsmevom na tvári. Sila elektromotora im umožní aj so slabšou kondíciou navštíviť pekná miesta.
Jazda na elektrobicykli sa musí jednoducho skúsiť, inak to chápete ťažko. Takže aj počas tohtoročnej dovolenky sa obrátim na skúseného predajcu elektrobicyklov a požičiam si elektrobicykel na výlet, aby som si pred nákupom správne vybral. A po nákupe sa môžem spoľahnúť na odborný servis. Klasický bicykel si síce nastavím rád sám, ale náročnejšie veci vrátane elektriky prenechám na odborníkov. Tak čo, stretneme sa na výletoch už s elektrobicyklom?
